Čerstvá absolventka osemročného gymnázia. Áno, som jeden z tých chudákov, ktorí majú o rok menej školy, no za to žiadne prijímačky na strednú.
Keď sme boli malí, tak väčšinu z nás rodičia nútili, aby sme si sadli nad učivo a učili sa. Môžem len ďakovať mamine, že ma k tomu dokopala a ja som prešla gympel úspešne. Tie hodiny driny, keď som bola menšia do mňa zakorenili isté semienka, ktoré ma hecovali do lepších výkonov. Lebo mám na viac, povedala som si vždy keď sa niečo nepodarilo podľa predstáv a ostatní sa mi čudovali, prečo sa som naštvatá za 2ku. Vraj to je dobrá známka.
Chodila som na gymnázium so zameraním na cudzie jazyky s rozšíreným obsahov všetkého ostatného. Niet divu, že keď mal niekto slabé miesto napríklad v Náuke o spoločnosti, tak mu svietila na vysvedčení 3ka alebo niečo iné. Posledné dva roky sme si už len hovorili, prejdem Vazku, zvládnem všetko. A mám pocit, že je to tak. Takmer celú strednú školu som na vyučovaní dávala pozor, a prinieslo mi to ovocie tým, že pred písomkou som sa to nemusela bifliť, či prebrať si to celé odznova, ale som si to len pozrela a takých 40% si pamätám doteraz.
Najviac sa mi páčili výkriky do tmy mojich spolužiakov, načo sa takéto kraviny musíme učiť? Veď to nikdy nebudeme potrebovať. Niečo na tom pravdy je, to musím uznať. Na strednej som nenávidela, keď som sa musela učiť filozofov a ich nepravdepodobné teórie o tom, ako vznikol svet, ktoré zväčša vznikali po takých piatich pohárikoch nejakej nekvalitnej pijatiky. Ale prekúsala som sa cez to a mám ako sa hovorí všeobecný rozhľad. Kvôli tomu, sa učíme všetko, čo sa dá. Aby sme neskončili ako neandrtálci, čo si nevedia dať dve a dve dokopy z najrôznejších oblastí.
Učenie na strednej dáva základ, ako sa učiť. Rôzne spôsoby učenia sa sa overili pred maturitou. Vlastne vtedy sa overilo ako človeku záleží na ďalšom postupe. Počas roka všetci hovorili, á čo sa budeme učiť to sa stihne cez akademický... Ako čas plynul a materiály sa hromadili, postupne takmer všetci zisťovali, že cez ten akademický sa to naučiť nedá a nestíha. Z nepoctivých študentov sa stávali poctiví a napokon sa každý do toho pozrel.
Samotná maturita je vec šťastia. Myslím, že na nej viac menej nejde o to, či ste sa učili, ale skôr o to, akú otázku si vytiahnete. Niektorí majú šťastie, iní nie, iných nemá rada skúšajúca. Je to i vec, toho či človek pracuje na hodinách počas školského roka. Veď zoberte si, keď niekto pracuje a na maturite odpovie slabšie učiteľka vie, že tam niekde v hlave to je a dá vám tie pomocné otázky, za účelom ich odtiaľ vydolovať. No ak človek neprejaví nikdy aktivitu, na písomky sa vykašle, tak napriek tomu, že sa učil mu bude jeho snaženie márne.
Po strednej sa ide na výšku a tam budú iné kvantá vedomostí, ktoré sa bude treba naučiť. Je pravda, že výšku si človek vyberá sám, ale ak niekto sa neučil celú strednú, pravdepodobne nemá systém učenia sa, a na výške mu to bude robiť väčšie problémy.
V čase podávania prihlášok na vysoké školy, som neraz počula, keby som sa viac učil mohli ma prijať bez prijímačok. Odmena za vynaloženú prácu na strednej škole? Možno. No prijímačky sú i na to, aby vytriedili uchádzačov na tri skupiny. Tí ktorí na to nemajú, tí ktorí na to majú a tí ktorí na to síce majú, ale nie je pre nich miesto na štúdium na danej fakulte vysokej školy.
Preto sa pýtam učiť sa? Viem si dať rýchlu odpoveď.
Áno.
