reklama

Nakŕmi veda ľudstvo???

Na celom svete sa teraz hovorí o globálnych problémoch, ako je globálne otepľovanie, ozónová diera, či budúci možný nedostatok nerastných surovín, akou je napríklad aj ropa....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Voláme ich globálne, pretože ohrozujú celý svet, aký teraz poznáme, a majú dosah na budúce generácie. Zatiaľ sa snažíme čo najrýchlejšie ich vyriešiť alebo aspoň spomaliť ich postup, vývoj, tak, aby mali čo najmenšie dôsledky na životné prostredie, a boli ľuďom aspoň trocha na osoh. Veľká škoda, že sme si to uvedomili neskoro. Teda, pravdupovediac, vedci nás aj varovali.

Pokým sa niekde zamýšľajú nad topením ľadovcov v Antarktíde, na inom kontinente sa starajú o iné veci. Im deti zomierajú na to, že nemajú to, čo mi považujeme za samozrejmosť, a to je jedlo. Tak podstatná vec, ktorú potrebujeme k životu, ako je voda, ktorej v krajinách tretieho sveta je veľký nedostatok. Doteraz sa hlavne prejavoval nedostatok potravín po vojnových konfliktoch, či prírodných katastrofách. Je hrozné pomyslieť, že v Afrike trpia deti hladom a v USA zase opačným extrémom -obezitou. Prečo je niekde niečoho tak životne dôležitého nadbytok a niekde nedostatok?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keby začalo USA vyvážať potraviny v ešte vyššom množstve, bola by ich cena taká vysoká, že by ich nemal kto kupovať. Asi pred mesiacom, možno dvoma, som počúvala rádio, a tam hovorili myslím o nadácii Unicef, ako dodávajú priamo ľuďom jedlo a pitnú vodu. Doteraz im dodávali každému 50% dennej kalorickej dávky, ktorú by mal človek denne prijať, a kvôli zvýšeniu cien potravín, im budú musieť dodávať len 40%, čo sú nepredstaviteľné čísla.

No nedostatok potravín pomaly začínajú badať aj vyspelejšie krajiny ako sú krajiny tretieho sveta. Vedci tvrdia, že budeme stáť pred novým druhom hladu- a to, všade budú potraviny, ale nebudeme si ich môcť kúpiť. Ceny budú mnohonásobne vyššie ako ich poznáme teraz. Potravinová a poľnohospodárska organizácia, ktorá spadá pod OSN, v súčasnosti eviduje 36 krajín, ktoré zažívajú potravinovú krízu. Veď ceny základných potravín stúpli oproti minulému roku o 40%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo je to tak? Počet ľudí sa každoročne zvyšuje (prognóza hovorí, že v roku 2025 bude na svete 8,5 mld ľudí a v roku 2100 už vyše 10,2mld), a úrodnej pôdy, na ktorej môžeme niečo dopestovať, je čím ďalej menej. Vo vyšších cenách potravín sa odráža rast cien palív, akým je aj ropa. To znamená že, kŕmime autá, tým, čo nám chýba. Nedostatkom potravín trpí až 852 miliónov ľudí, čo je enormne vysoké číslo.

Pokusy o zníženie tohto čísla, sú rôzne. Napríklad zníženie prírastku obyvateľstva v rozvojových krajinách, to by mohlo v roku 2015 znížiť na 580 miliónov, čo je ako taký pokrok.

S ďalším, a asi najviac prediskutovaným projektom na vyriešenie potravinovej krízy, prišla veda. Jej názov sú geneticky modifikované potraviny. Niektorí sa ich boja a iní ich zase preferujú. Koľko ľudí, toľko chutí. Ide o potraviny, ktoré sú geneticky pozmenené. V génoch sú uložené informácie o stavbe a fungovaní každého organizmu. Génová modifikácia alebo genetická modifikácia (skrátene GM) je radikálna technológia, ktorá manipuluje s génmi a nosičom genetickej informácie, DNA. Na rozdiel od tradičného zušľachťovania rastlín, prostredníctvom genetickej modifikácii dokážeme preniesť gény z akéhokoľvek živočícha do druhého. V súčasnosti v poľnohospodárstve na báze genetickej technológie sa vkladajú gény baktérií, vírusov, rastlín, a zvierat do rastlín ako sója, repka, kukurica, alebo bavlna. Tým, že sa gény prenášajú v maximiniatúrnich veľkostiach, vedci nemajú ani tušenia, kam čo vložia a čo to spraví. A to je jeden z hlavných argumentov odporcov tejto metódy. Rastliny touto genetickou manipuláciou môžu nadobudnúť vlastnosti ako odolnosť voči hmyzu, či herbicídom, či vyššiu schopnosť plodiť. To je len malý zlomok z vlastností, ktoré môžu nadobudnúť. Nanešťastie vkladané gény ostávajú v rastlinách a aj jej „potomkoch". Čiže je tu riziko, že keď sa dostanú do voľnej prírody, môžu úplne utlačiť pôvodnú vegetáciu. Čo je ďalším rizikom GMO.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže vedci nevedia, čo presne to spraví s takto zmenenými potravinami, odporcovia tejto technológie si našli ďalší z argumentov proti. Keďže tento druh vyrábania „lepších" potravín nie je až tak starý, nie sú overené dlhodobé dôsledky konzumácie týchto potravín. Môžu byť toxické (keďže majú zabíjať škodlivý hmyz, tým že si vytvárajú vlastný pesticíd, teda tým sú pre nás toxické). Ďalej by som spomenula, že gény rezistentné na antibiotiká sú bežne používané ako značkovacie gény v GM plodinách za účelom indikácie toho, či daná modifikácia prebehla úspešne. Tak sa začlení do plodiny gén rezistentný na antibiotiká a nechcem ani pomyslieť na to, kebyže sa gény pretransformujú do organizmov, napríklad infekčných ochorení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už povedala, je to jedna z najprediskutovávanejších tém ohľadom zvýšenej populácie a následnom nedostatku potravín pre nich. Podľa môjho názoru to nie je pravda, že nie je dostatok potravín. V Amerike je toho dostatok a americké firmy si každoročne nahrabú dostatok peňazí aj na to, aby niečo vyviezli zadarmo alebo ako dar pomohli. To by ich ale stálo tržbu z potravín, veď ak by ich predali mali by toľko a toľko dolárov, a presne tu nastáva problém. Viac myslia na to, koľko zarobia a nie na to, že niekto hladuje a tie potraviny potrebuje. Po internete kolujú rôzne prezentácie o chudobe a podvýžive, ktorej sú vystavené deti či dospelí v Afrike. Tam si smrť prichádza pre ľudí v tridsiatich piatich rokoch ich života, čo je ako v Európe niekedy v stredoveku ale tentoraz z absolútne inej príčiny. Väčšina území sa nevie dostať z chudoby a všetkého, čo zostalo po vojne v ich rodnej zemi. Je smutné, že keď najmä pubertálne dievčatá sa snažia schudnúť za každú cenu, lebo vidia na sebe ten neviditeľný tuk, niekde inde na opačnom konci sveta sa bijú o jedlo, či pitnú vodu.

Zoberme si to z oboch strán. Vedci sa snažia pomôcť aspoň takým spôsobom akým to vedia - vedou. Dokážu manipulovať s génmi a hoci sa im možno aj niečo podarilo dosiahnuť v genetickom inžinierstve, nie sú ešte tak ďaleko, aby sme mohli s kľudom a bezstarostne zjesť geneticky modifikované jablko. Zástupcovia Greenpeace-u majú pravdu, že príroda má byť sama sebe pánom, ale niektoré ich výroky zasahujú až tak ďaleko, čo vyzerá tak, že zabúdajú na to, že vedci chcú vyriešiť naskytnutý problém, ktorý sama príroda nedokázala vyriešiť.

Ja osobne nie som proti geneticky modifikovaným potravinám, ale súhlasiť musím aj s ich odporcami. Ak vedci nájdu riešenia rezistencie voči antibiotikám, alebo nebodaj vymyslia nové antibiotikum, bol by to úžasný pokrok vpred. Nechajme ich pracovať na tomto výskume ešte zo 10 rokov, predpokladám a aj verím, že sa pohnú míľovými krokmi dopredu, a bude lepšie diskutovať o tom potom.

Vieme, že na zemi je ako nedostatok potravín aj pôdy, na ktorej by sme mohli eventuálne niečo vypestovať. Ak by vedci našli riešenie, ako by rastliny nepotrebovali pôdu, ale napríklad by žili a rodili vo vode, v ktorej by boli rozpustené látky potrebné k životu rastlín, možno by sa tento výskum pohol kúsok k vyriešeniu tohto problému.

Nedá sa povedať, či veda nakŕmi ľudstvo, ale aspoň sa o to snaží.

daniela matulová

daniela matulová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

priveľa myšlienok na ľudskú hlavu...:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu